Monika Sidorová

Monika Sidorová

URL webstránky: Monikprofilovka.jpg

Vzťah dvoch vedomých ľudí:

Príde k nejakému konfliktu, stretu. Ona pocíti bolesť.  Pozerá sa naňho a uvedomuje si 2 veci.

a) táto negatívna emócia je vo mne, s mojim partnerom nemá nič spoločné. On ju len vytiahol na povrch, aby sa ukázala na svetlo a vyliečila sa. Ďakujem mu za to, že mi ukázal, kde mám ešte niečo nevyriešené. Je to krásne, mať takýto liečiteľský láskavý vzťah.

b) táto negatívna emócia bola spôsobená tým, že môj partner na mňa hodil „niečo zo svojho bordelu“ niečo, čo ma nevyriešené a nesúvisí to absolútne so mnou. V hneve bol nevedomý a preto ho nebudem viniť, že mi spôsobil bolesť. Lebo viem, že vedomý človek nikdy nikomu nemôže ublížiť. Precítim s ním jeho momentálny hnev, vypočujem si, ale stojím kvázi bokom. Som mimo, lebo viem, že sa ma jeho bordel nedotýka, že to, čo hovorí nemá so mnou nič spoločné. To sa ozýva z neho niečo iné, stará rana atď. Je to niečo v ňom. Keď sa partner upokojí a stane sa znovu vedomým, poviem mu, že to čo sa stalo súvisí s tým, že nie je niečo v jeho vnútri doriešené, nech sa na to pozrie, nech to precíti a pochopí – pochopenie, prečo reagoval tak, ako reagoval to prepustí. Vedomý partner je tak vďačný, že ste vytiahli jeho tmu na svetlo a pomohli mu tak opäť vyrásť.

Tomuto hovorím skutočná, zrelá a bezpodmienečná láska. Ktorá dovedie dvoch uvedomelých ľudí na vrchol blaha. Je to vzťah bez klamu, je stále čistejší a oduševnelejší. Partneri nekolísajú striedavo medzi nenávisťou a láskou. Toto je skutočné porozumenie a vzťah čistej nepoškvrnenej lásky, kde sa lieči náš emocionálny bordel v blízkom vzťahu s druhým človekom. On nám krásne zrkadlí naše vnútro a vyťahuje na povrch potlačené emócie, rany, ktoré je potrebné doliečiť a náš vzťah je nebeský a nie pekelný.

A vzťah dvoch nevedomých ľudí:

Hádka.

Ona: Ty sviňa necitlivá, ubližuješ mi, nenávidím ťa, ako sa môžeš tak správať, prečo nemôžeš byť taký xyz.... výčitky, výčitky, výčitky

On: Vôbec nič nechápeš, neznášam ťa za to, prečo nemôžeš byť taká a taká, toto je zlý sen, kašlem na to, so ženami sa to nedá. Nervy, nervy, nervy

Hádka. Urazenosť na oboch stranách. Čakanie, kto sa ozve prvý. Zbytočná hrdosť, dorobenosť a dôležitosť, kto z koho, kto bude hrdina a kto ponížený. Sľuby, prosenia o prepáčenie, kvety, bedňa piva, zmierenie.

A ako tak bude plynúť čas, príbeh sa znova zopakuje. A ideme dookola. Hádka. Ona. On.

Pýtam sa, je to normálne? V tomto svete plnom nevedomých ľudí zjavne áno. Je to choré. Ako si vieme ublížiť, ako sa nechceme pozrieť na seba a viniť neustále druhého z nášho bordelu.

Je to takto: On aj Ona majú v sebe určité vrstvy emocionálneho bahna, rán minulosti, presvedčení, domnienok – jednoducho čo sa na vás za tie roky života v nevedomosti nalepilo.

A potom sa títo dvaja nevedomí bahenní  ľudia stretnú. A kým sa nestanú vedomými, nebude ich vzťah trvalo krásny a pokojný. Bude plný nevyliečeného jedu, ktorý potom vystrieda snaha sa zlepšiť (keď je to nevedomá snaha, vytvára len ďalšie bahno). A na chvíľu sa to upokojí a potom zas. A potom sa buď na to vykašlete a pôjdete do ďalšieho nevedomého vzťahu, kde to bude o tom istom, alebo sa konečne prebudíte.

Vzťah dvoch vedomých ľudí je sen. Aj keď sa objaví bolesť, krásne ju vedia vyliečiť. A je to pokoj, mier a blaho. Je to skutočná láska. Vzťahy nevedomých ľudí sú väčšinou dramatické, závislé a majetnícke.

 

"Čas žiť, čas umierať,

čas siať, čas žať,

čas zabíjať, čas liečiť,

čas rúcať, čas stavať,

čas plakať, čas sa smiať,

čas vzlykať, čas tancovať,

čas hádzať kamene, čas ich zbierať,

čas objatí, čas rozlúčky,

čas hľadať, čas strácať,

čas opatrovať, čas vyhadzovať,

čas trhať, čas zošívať,

čas mlčať, čas rozprávať,

čas milovať, čas nenávidieť,

čas vojny, čas mieru."

Kompliment, pochvala? Poteší, ďakujem, beriem s nadhľadom :)

Ak sa s pochvalou od druhého stotožíte, koledujete si o problém.

Uvedomujete si tlak a napätie, ktoré stojí za absolútným prijatím a stotožnením sa s nálepkou, ktorú vám dali?

Ooo si taká krásna, vtipná, to bol výkon! Geniálne! Je to momentálny pocit, reakcia a emočné rozpoloženie daného človeka v danej situácii na vás. Nie ste však ani jedno z toho, čo povedal.

A vy budete chcieť udržať tento obraz o sebe u druhého človeka. A opäť sa spútate! A budete v napätí! Splním aj nabudúce jeho očakávania? Toto je riziko identifikácie, stotožnenia sa s nálepkou. Som ešte pekný? Vtipný? Plním tvoje predstavy? Panebože! A k čomu to je.

Záleží na nálepke?

Nie si ani jedno. TY SI. A to je všetko.

Ste za tým, čo si o vás druhí myslia. Ste niečo, čo je za hranicami schopnosti vnímania človeka.

Vy ste vy. Bodka. Raz ste takí a raz onakí. Ste skutočnosť. Existencia. Život sám. Premenlivosť. Dynamika. Stelesnenie všetkého v jednom. Ste to všetko i to jedno.

Kompliment? Vďaka, ale ide o váš aktuálny pocit a momentálny dojem zo mňa. Nabudúce na vás môžem pôsobiť ako idiot. Ale nie som ani to ani to. Na tom nezáleží.

Nevravím, aby ste si nevychutnali pohladenie, či už ega alebo duše, ktoré kompliment prináša. Ale uvedomte si, že je to momentálna situácia. Nič trvalé :) Nabudúce môžete niekoho pekne naštvať a budete opäť idiotmi :)

Majte nadhľad. Aby ste sa nechytili do pasce vlastného ega. Aj toto je život bez napätia. Sloboda.

Žite preto život v každom okamihu. V každom okamihu zomriete a opäť sa narodíte.

"A preto nikdy nepočúvaj ľudí, ktorí ti pre tvoje dobro radia, aby si sa zriekol niektorých svojich túžob. Ty svoje poslanie poznáš, cítiš jeho tlak v sebe. A keď ho zradíš, sám seba zbavíš tváre.

Uvedom si však, že pravda vyvstane pozvoľna, lebo tu nejde o nájdenie vzorca, ale o zrodenie stromu a svoju úlohu tu hrá predovšetkým čas a ty sa musíš stať iným a zdolať obtiažnu horu.

Lebo tá nová bytosť, tá jednota, vydobytá z rozličnosti vecí, sa ti neponúkne v podobe rozriešenej hádanky, ale v podobe uzmierených rozporov a vyliečených rán. A jej silu spoznáš, len čo sa uskutoční. 

Preto som vždy za to najcennejšie pre človeka považoval oných dvoch zabudnutých bohov, ticho a pomalý rytmus..."

Z knihy Kamene chrámu ;)

Nemôžete nájsť to, čo už máte. Vy už šťastní ste. Len to nevidíte, cez tú hmlu, čo máte cez oči a to blato, čo máte v hlave.

Odstráň hmlu, blato tiež a uvidíš.

Čo všetko ste ochotní urobiť pre vaše šťastie, slobodu a radosť? Čo všetko vás stiesňuje a zväzuje?

Ste ochotní skutočne odstrániť tieto príčiny? Dokážete opustiť školu, vzdať sa titulov, odísť z práce, vykašľať sa na vašu falošnú identitu, vykašľať sa na to, čo si o vás kto myslí, vzdať sa uznania spoločnosti a tak ďalej – vzdať sa akéhokoľvek záväzku voči komukoľvek a čomukoľvek?

Skutočné šťastie je stav bez záväzkov. Bez lipnutia. Bez pripútanosti.

Môžete mať milión túžob, ale keď sa nesplnia, nezasiahne vás to a neurobí vás to nešťastnými.

Lenže vy stále trváte na presvedčení, že šťastie je to – keď dostanem to, čo chcem. To nie je šťastie, to je chvíľková eufória, za ktorou nasleduje prázdno a prepad a túžba po ďalšom vzlete J Je to len vzrušenie, zábava, potešenie. Skutočné šťastie je byť nad nimi. Ste vyrovananý a spokojný človek, s príchodmi a odchodmi vo vašom živote.

Ako byť večne radostný? Je to tá najjednoduchšia vec na svete. Zbavte sa svojho ega. Svojej hlúpej predstavy o sebe, o svojej dôležitosti, prípadne o svojej úbohosti a osudu trpiteľa. Absolútne neriešte to, čo si kto o vás myslí. S vami to naozaj nemá nič spoločné. Je to jeho interpretácia vás, cez jeho osobné hmly a blatá. Nie je to skutočnosť.

Radosť a šťastie je vo vás a od vás by malo prirodzene vyvierať. Ale vy máte strach. Máte strach sami pred sebou. Prejaviť sa, urobiť zo seba idiota, robiť nezmysly a smiať sa na čom chcete. Vy potrebujete, aby vám vaše okolie prejavovalo uznanie a aby ste zapadali do stáda oviec.

Buďte ako ten lev z príbehu. Lev sa narodil medzi stádom oviec. Vyrastal s nimi, robil všetko ako ovce. Raz išiel okolo stáda lev a keď ho uvidel, zobral ho k jazeru a ukázal mu jeho odraz vo vode. Keď sa lev zbadal, zareval a už nikdy nebol ovcou. Nech je rev leva vašou vnútornou revolúciou!

Uvedomte si jednu vec. Zdrogovali vás. Od malička vám dávali extra dávky drog. Droga s menom súhlas, prijatie, potvrdenie, uznanie, sláva, niečo dokázať, byť lepší, víťaz, majster sveta, vesmíru!

Prosím vás, nechcite byť lepší ako ostatní. Je vám to nanič. Oberá vás to o mega veľa energie, ktorú musíte neustále investovať do udržania umelého udržania fiktívneho obrazu o sebe.

Moja ovečka, ak sa budeš správať tak, ako chceme my, budeš dobrá ovečka! Možno dostaneš aj cukríček a pochvalu. A Ty budeš šťastná, lebo Ti dáme, po čom túžiš. Lebo tak ťa nadrogovali. Lebo bez tejto drogy nemôžeš žiť. Ale beda ti, ak nebudeš robiť, čo očakávame.

Rozumiete tomu? Budeš šťastná, keď ti dovolíme? Chápete ten hnus? Niekto vám ide dovoliť byť šťastným, resp. nešťastným???!!! A vy im dobrovoľne dávate tú moc! Ideš udržať obraz, ktorý ma niekto o tebe? A načo? Preboha k čomu ti to je? Veď sa zadusíš. Si priškrtený a nemôžeš dýchať, zatiaľ čo čas tvojho žitia plynie a je v nenávratne. Začni teraz a rozbíjaj imaginárne otroctvo!!!

Človek, veď môžeš lietať po oblohe slobodne ako orol, ale ty sa plazíš po zemi. Môžeš byť ten najslobodnejší, ale si zviazaný imaginárnymi reťazami a okovami.

Zobuď sa, lebo keď príde den smrti, pochopíš, na čo ti to všetko bolo. Na jedno veľké nič. Keby ti povedali, že máš pred sebou pol roka života, čo z toho, čo robíš teraz by si robil? Na čom všetkom by ti záležalo? Stále by si si pýtal súhlas, čo môžeš a čo nie? Stále by si udržiaval falošný obraz o sebe?

Nemyslím. Myslím, že by si bol ako urvaný z reťaze. Že by si povedal všetkým to, čo si vždy chcel. Že by si vyviedol tie najbláznivejšie veci. Že by si robil, po čom v hĺbke túžiš...

Teraz dobrovoľne zomieraš. Kým sa nezobudíš zo sna tvojej smrti. Dal si to nejcennejšie, čo máš, tvoje šťastie, radosť do rúk okoliu. A hráš, ako oni dirigujú. A tešíš sa z toho, že dobre hráš. Lenže hráš nie podľa seba, ale podľa nich. A myslíš si, aký si úžasný, keď ťa uznajú. V skutočnosti si úbohý. Pretože si ako robot, ktorý koná automaticky na povely.

Vykašli sa na obmedzenia v tvojej hlave, nech  svetlo presvieti a rozpustí tú hmlu, čo máš na očiach a nech blato z tvojej hlavy na večne časy vytratí sa! To ti prajem z celého srdca. A buď človekom! Slobodným! Revolučným! LEV! A nie ovca!

A miluj. Slobodne. Bez očakávaní.

Myslíš si, že zmyslom života je byť milovaný???!!!

NIE! Zmyslom života je MILOVAŤ! Všetko ide od TEBA, ČLOVEK!

Alkohol metla ľudstva? Od mala som to počúvala. Dnes vidím, že bude na tom niečo pravdy a viac ako niečo J Vskutku dosť!

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo sa radi opíjate? Čo vám dodáva opojenie alkoholom? Nie je to náhodou ten pocit ľahkosti a bezstarostnosti, eufória, hneď je všetko krajšie, lepšie, zvládnuteľnejšie, máte viac odvahy, lepšie spíte, myšlienky vás nemučia, nachvíľu všetko stíchne, alebo sa rozozvučí v prívaloch šťastia?

Viete však, že toto je veľký klam? Pretože to je spôsobené umelo.

A viete, že toto sa dá zažívať prirodzene? Bez omamnej látky, ktorá si svoju daň za tieto chvíľkové pocity berie? Zoberie si kus vašej energie, ktorú musíte na druhý deň splácať poopičným prepadom, pochmúrnou náladou, ktorá je daňou za eufóriu... je toho viac, veď viete, pýtajte sa seba.

A potom máte chuť na ďalšiu akciu, na ďalšie dávky alkoholu, lebo chcete opäť zažívať ten stav! A potom sa môžete stať závislými... A vaše telo ničíte, je to skutočne metla ľudstva. O drogách už ani nehovorím.

Ako sa opijete životom?

Tak, že sa mu nebudete brániť.

Tak, že nebudete popierať to, čo sa deje.

Tak, že dovolíte byť veciam také, ako sú.

Tak, že zahodíte minulosť, nebudete trvať na vašej vymyslenej budúcnosti a ponoríte sa do prítomnosti.

Tak, že necháte myšlienky a emócie prechádzať, bez vzdoru, posudzovania a odporu.

Tak, že budete nachádzať v každej situácii poučenie.

Tak, že v každom nájdete jeho krásu.

Že sa pozriete na veci také, ako sú a nie také, ako by ste chceli, aby boli.

Že odpustíte všetkým všetko. A hlavne sebe.

Že budete vidieť v každej maličkosti veľkosť života.

Že budete vnímať bez predsudkov a domnienok.

Že si nebudete nič brať osobne.

Že sa ponoríte do života ako takého  a zničíte svoje predstavy o tom, ako by mal vyzerať.

Že vaša odovzdanosť bude spočívať v prijatí situácii a nie v ľahostajnosti .

Že vaša minulosť vám poslúži ako skvelé poučenie.

A budete ľudí brať takých, ako sú.

A budete ich takých milovať.

A budete hovoriť pravdu a vždy len pravdu.

A prídete na to, čo je nepravda a odhodíte ju.

A budete otvorení, priami a srdeční.

A budete dôverovať Sebe, Svetu a Ľuďom.

A budete vedieť, že neexistuje zlo, ale iba nevedomosť.

A vtedy nebudete môcť niekoho nenávidieť, lebo nikto nie je zlý, len nevie.

A stanete sa zodpovedným za všetko, čo konáte.

A budete vedieť, že to konáte sebe.

A váš život bude plný zázrakov.

Plný netradičných zážitkov.

Plný prekvapení.

Plný ľahkosti.

Plný krásy.

Plný radosti.

Plný nadšenia.

Plný šťastia.

Plný absolúteho prijatia.

Plný slnka.

Plný sviežeho vánku.

Plný tvorivosti.

Plný všetkého.

Plný lásky.

Bude to ŽIVOT v každom jeho odtieni, bez toho, aby ste chceli, aby bolo niečo inak, ako je.

Lebo Tu a lebo TERAZ je práve to, čo má skutočnú cenu. Lebo len to je to jediné na svete, čo máte. PRÍTOMNOSŤ.

Trpíte len pre vašu minulosť a pre vašu predstavu budúcnosti.

A tak nebude lepšej opitosti, väčšej eufórie, väčšej krásy, ako je sám život.

A opite sa ním do nemoty, permanentne a trvalo.

A bude stále viac a viac momentov, keď ostanete bez slov.

V tichosti a pokoji.

Večnom mieri.

Večnej láske.

J

Kiež by v baroch nalievali Silu Prítomného Okamihu!!!! J

13. 02. 2014

Slobodná láska

Som za to, aby Valentín bol každý deň. Aby sme si každý deň navzájom preukazovali úctu, nehu, náklonnosť...

S láskou sa to začína tak, že sa dáva. Láska sa nečaká. Ona je v nás a chce vyjsť na svetlo sveta a šíriť sa do nekonečna. Čím viac jej dávaš, tým väčšmi v tebe rastie.

Nečakaj na vhodnú chvíľu, tá nepríde nikdy! Zober tento moment a sprav z neho ten najvhodnejší. Ten moment lásky.

Vyjadruj v každú možnú chvíľu, čo cítiš. Zdieľaj a maj rád. Povedz to. Pochváľ, ucti si, cíť, buď trpezlivý, nič neočakávaj.

Keď ľúbiš, jedoducho ľúb. Nekalkuluj, nemanipuluj a nemaj už konečne tie obchodné vzťahy typu – dám iba vtedy zo seba, keď bude isté, že mi to bude opätované.

Miluj skutočnou láskou, tou najnežnejšou, najnevinnejšou, najčistejšou. Ktorá iba existuje, v celej svojej kráse a chce byť dávaná.

Miluj človeka, aký je. Nenič jeho slobodu – pretože sloboda je rovná láske. Neobmedzuj ho v tom, kým je. Môžeš ho nežne nasmerovať na cestu srdca, ale je len na ňom, čo si vyberie.

Láska je večná. A preto ak niekoho raz miluješ, budeš ho navždy. Pravá a skutočná láska nikdy nekončí nenávisťou. Vytrvá večne. A aj keď budeš zomierať, v duši a srdci budeš ju cítiť k tým, s ktorými ten život v každom okamihu za to stál a s ktorými si tento šľachetný cit mohol rozvíjať do nekonečna.

Dávaj dávaj dávaj a nič na oplátku nežiadaj, rob to zo srdca a nie z ega, rob to z čistoty, nie z chamtivosti, rob to z nevinnosti, nie z viny.

Najväčším hriechom na svete je nežiť lásku. Nežiť v láske a z lásky.

A že láska bolí? Tá skutočná nie, pretože tá skutočná, rýdza a čistá len je. Bolia vás vaše nesplnené očakávania, vaše nesplnené požiadavky na druhého, bolí vás to, že ste brali slobodu, ktorá je neodňateľná, bolí vás to, že ste nemohli zmeniť niekoho tak, aby vám vyhovoval.

Iba sebecká láska je plná bolesti. Tá skutočná je plná nehy a nekonečného citu.

Ak dáš druhému slobodu byť tým, kým je. Ak ho budeš milovať presne takého, aký je. Ak nebudeš požadovať nič, čo by nechcel urobiť on sám. Ak nebudeš klásť podmienky. Ak nebudeš robiť z druhej slobodnej bytosti tvoj majetok. Ak nebudeš raz ľúbiť a potom nenávidieť. Ak sa nebudeš hnevať, keď sa niekto nebude správať tak, ako očakávaš.

Ak budeš cítiť vnímať a ľúbiť druhú bytosť takú aká je, obdivovať oddane jej výnimočnosť a krásu po všetkých stránkach, ak budeš vedieť, že nikdy ti patriť nebude, pretože je nekonečne slobodná... Môžeš zažiť tie najkrajšie chvíle, kvôli ktorým sa oplatí žiť, pretože dovolíš jednoducho byť... A môžeš tohto človeka objať najsilnejšie ako vieš a splynúť s jeho svetom, precítiť ho a radovať sa z tej inakosti.

Každý človek na svete je najzaujímavejší práve tým, že je iný. Že neexistuje na svete kombinácia, akú má on. Že je jedinečný a dokonalý práve tu a práve teraz. Že je človekom, ktorý má nespočetne veľa farieb, emócií, právd, lží, rán, skúseností, vedomosti , nevedomosti, že dýcha, cíti, žije a je na tomto svete práve tak ako ty a čelí mu najlepšie ako vie.

Láska, nauč ho, že svetu sa netreba postaviť, ale s ním splynúť v jednote...zažije tak vrcholné okamihy blaha...

Láska sa nežiada, láska sa dáva.

Myslím, cítim, že úlohou ženy na Zemi je dávať lásku. V akejkoľvek podobe. Lásku, ktorá nabáda k rastu, zmene ako v jednotlivcovi, tak vo svete. Láska a neha zjemňuje, robí svet krajším, prítulnejším a hebkejším.

Život bez lásky je životom prázdnym. Na ničom inom nezáleží tak, ako na tomto mocnom cite. Všetci po ňom vedome či nevedome túžime. Nehľadaj večne smiech  okolo, keď sa môžeš zasmiať ty sám.

„A keby si bol na druhom konci sveta a potreboval moju pomoc a lásku, urobím všetko pre to, aby som k tebe prišla a zachránila ťa. A môžeš bezpodmienečne veriť tomu, že prídem. Môžes mi veriť až do skonania. Pretože moja láska je večná“

A preto si lásku váž, ako najcennejší poklad na svete. Lebo nič cennejšie už nenájdeš.

Prečítajte si  túto nasledujúcu  nádheru.

Hymnus na lásku, jeden z najcitovanejších častí Biblie: (Prvý list Korinťanom, 13.kapitola)

Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal. A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol. A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.

Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.

Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie. Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme. Ale keď príde to, čo je dokonalé, prestane, čo je len čiastočné.

Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, poznával som ako dieťa, rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby. Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný.

A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri, no najväčšia z nich je láska.

 
 

Partneri

miaphotography

upbook

vip-fit

eugenika