Monika Sidorová

Monika Sidorová

URL webstránky: Monikprofilovka.jpg

V jednej dedinke pri Čadci mám úžasnú kaderníčku Majku, ktorá je skvelá v tom, čo robí. To, čo robí má rada a preto ju nevymením za žiadnu inú a prídem aj cez pol Slovenska za ňou :)

Dnes som išla od nej a pred nosom mi odišiel bus. Stála tam ešte jedna pani, krásne blond vlásky a modré oči. Viem, že ani netuší, aký krásny človek je. Ako každý z nás... Nemáme ani poňatia o našej neoceniteľnej hodnote.

A tak vravím, panebože tu zamrznem tú pol hodinu,m kým príde ďalší autobus a ona mi hovorí – poďme na čaj tu do krčmy.                                           Mám rada dedinské krčmy. Sú plné prostých jednoduchých ľudí, ktorí vás osviežia v tejto dobe plnej zhonov, kariér, peňazí, zbytočnej vlastnej dôležitosti a neúmerných požiadaviek na seba a okolie.

Majú otvorené srdcia, sú ľudskí a dobrosrdeční, pomohli by vám a ani by ste to nečakali. Ale ich oči sú plné smútku, utrpenia zo života. Prestali snívať, lebo nevedia, že to, čo prežívajú je ich sen – ich tvorba reality, ktorú môžu postupne zmeniť z pekla na nebo.

Na čajík som ju pozvala. Zaleskli sa jej oči od radosti a dodala: „To si nezaslúžim“. A pani čašníčka sa veľmi potešila zanedbateľnému sprepitnému. Bola milá a úctivá, hoci jej to od okolia málokedy dostane. Veľkosť človeka nie je v tom, čo má, ale v tom aký je k druhému človeku. A pani čašníčka je týmto veľkým človekom. Zlaté a milé boli obe tieto dámy, inšpirovali ma k tejto úvahe, za čo im ďakujem :)

Toto sú situácie, keď sa moje srdce rozjasní a zároveň aj zosmutnie.

Veta „to si nezaslúžim“ rezonovala vo mne celú cestu domov. Pripomenula mi starú Moniku. My ľudia si musíme uvedomiť a zapracovať na tom, že sme hodní toho najlepšieho. Toto keď si neuvedomíme, budeme neustále posúvať seba na posledné miesto a všetkých ostatných na to prvé.

Kde sme prišli na to, že nie sme hodní veci krásnych, lásky, šťastia, radosti? Je to výchovou, ktorá sa tiahne z genereácie na generáciu. Aby bolo dobre, musel si si to zaslúžiť niečím, čo si vykonal a uspokojil tak okolie, ktoré ťa za to odmenilo a pochválilo. Nič neprišlo len tak a keď to prišlo, nechápal si tomu, neveril si v to a začal si to spochybňovať, hľadať za tým nejakú lesť.

A tak sa niekedy správaš aj teraz, vo veku keď už niesi dieťa, ale dospelý človek, ktorý stále nenachádza svoju cenu vo vonkajšom svete. Potvrdenie samého seba, svojej hodnoty... Pochop už konečne, raz a navždy – že kým si nezačneš vážiť seba, nikto si ťa neocení. Kým nebudeš ľúbiť seba, nikto ťa nebude – aj keď sa ti to tak bude možno javiť, nepôjde o číru lásku, ale o majetnícke a závislé vzťahy, ktoré si budeš zamieňať za pravú hlbokú úctivú a posvätnú lásku.

Moju lásku si nemusíš zaslúžiť ničím, mne stačí, že si. Ja uctievam Tvoju existenciu, pretože mám v úcte tú svoju.

A preto som sa na Teba, blondinôčka krásna so smútkom v duši, usmievala a pozvala Ťa, lebo som vďačná za to, že si človekom srdca.

Nemusíš robiť nič, aby si si zaslúžila lásku. Iba byť a mať ju v sebe a hlavne k sebe. A potom môžeš dávať, len tak, z radosti, bez očakávaní a myšlienok. Len tak, z čista-jasna.

Jedno jediné prikázanie: Smieš robiť všetko, čo chceš, ale nezabúdaj, že to robíš sám sebe. Keď si myslíš, že to môžeš urobiť sám sebe, tak môžeš ísť do extrémov... S týmto prikázaním máš vo všetkom slobodu, a predsa si budeš počínať múdro.

Keď chceš niečo urobiť, proste to urob a nepremýšľaj nad tým. Myseľ všetko komplikuje.

Pochopte, že myseľ trpí chorobou nazývanou – Komplikovanie vecí.

Poviem vám jeden príbeh.

 

Nemeckého filozofa Immanuela Kanta raz oslovila krásna mladá žena. Čakala už dlho, ale on sa nikdy nepozeral naľavo alebo vpravo. Proste vyšiel z domu a namieril si to rovno k univerzite. Fungoval takmer ako robot. Ľudia si nastavovali hodinky keď videli, že Kant ide na univerzitu. A keď sa vracal, zase vedeli, koľko je hodín.

Tá dievčina zobrala odvahu a povedala mu, že ho miluje. Doslova ho šokovalo, že ho niekto miluje – je to nebezpečná situácia. Povedal: „Budem o tom premýšľať“

Dievčina povedala: „Nie je treba. Ja vás skutočne milujem...“

Kant opáčil: „Možno ma milujete, ale to je váš problém...“

„...a chcem sa za vás vydať.“

Kant povedal: „Je to veľmi zložitý problém. Za prvé, musím zistiť, aké sú kladné a záporné stránky manželstva – čo je a čo nie je prínosné – a potom všetko dôkladne zvážiť. Pokiaľ nedospejem k záveru, že je lepšie byť ženatý, tak sa na mňa nesmiete hnevať.“

A vrhol sa do práce, študoval encyklopédie, čítal básne a milostné príbehy. Potom povedal „Preboha, začína to byť poriadny problém. Premárnil som toľko času skúmaním tej veci, a ešte som sa ani neoženil.“ Behom troch rokov nahromadil tristo kladných stránok manželstva a dvesto deväťdesiatdeväť záporných.

Hovoril o tom so svojim priateľom a ten mu povedal: „Snaž sa to pochopiť. Intelektuálna agónia, ktorú už tri roky prežívaš, kým by si sa mohol oženiť, ti mnoho naznačuje. Ja ti navrhnem jednu vec: akonáhle vyvstane otázka, či má človek niečo prežiť , alebo neprežiť, potom je vždy lepšie to prežiť. Budeš tak omnoho zrelší.“

A tým bolo rozhodnuté. Priateľ mu povedal: „Len žiadny strach. Na celom svete ľudia uzatvárajú manželstvá.“

Kant prehlásil: „No tak dobre, keď teda myslíš... a skóre je vyrovnané. Tak ja tam teda pôjdem...“ A zaklopal na dvere domu, kde tá dievčina bývala.

Otvoril mu jej otec a povedal: „Už idete neskoro. Moja dcéra sa pred troma rokmi vydala. A má dve deti. Musíte si nájsť niekoho iného.“

A Kant prehlásil: „Ale ja nechcem hľadať nejakú inú. Spadlo zo mňa ťažké bremeno. Celé tri roky som strašne trpel. Tento zážitok mi úplne stačil.

Neskočte na hry mysle, prídete tak o krásne a veľké zážitky.

( Z knihy: OSHO - Neprekážajte sami sebe, str. 192-193)

J

Buďte silní a buďte skutoční.

Ak nie ste skutoční, nie ste ničím.

Váš život bude iba divadlom.

Smrť bude iba posledná opona núteného predstavenia.

Potom si zotrieme javiskový mejkap, vyzlečieme kostým,

Vrátime scenár autorovi, zatiaľ čo diváci nám budú stále tlieskať,

za to, že sme boli kýmsi, kým v skutočnosti nie sme.

Keď budem zomierať, chcem si pamätať chvíle,

keď som bol skutočný, úprimný, keď som sa dával

v otvorenom sebaodhalení. Keď som s inými zdieľal

a počúval ich. Keď  som uzavretým do seba dával

svoje vystreté ruky, ktoré hovorili:

Poď von, so mnou budeš bezpečný... 

Krásny deň prajem vám všetkým, práve teraz v momente, ako vaše očká vzhliadajú na tento článoček J

Väčšina z nás sa potrebuje nutne uvoľniť a poľaviť, lebo sa postupne zničí. Oddýchnuť si hlavne po psychickej stránke. V dnešných rýchlych a divokých časoch je to viac než nutné.

Reč, resp. psaníčko bude o meditácii. Už na úvod vás upozorňujem, že nie je potrebné odhodiť všetko, čo máte, zničiť, spáliť a presunúť sa bosí do hôr s figovým listom na čele aj tam inde J

Meditácia nie je nič zložité, len jej samotný názov znie tak trošku mysticky, nábožensky, duchovne a väčšina z vás si ju spája s nejakým nadprirodzenom atď.  Avšak, byť meditatívni znamená byť čo najviac v kontakte so skutočnosťou, ktorá práve prebieha, byť existenciálni, za jedno s prítomnosťou.

Buďte kamoši s prítomným okamihom. Naše mysle sa väčšinou túlajú v udalostiach minulých a projektujú udalosti budúce. Tak veľakrát zabúdame precítiť to, čo sa deje práve teraz – a to je tou meditáciou, tým uvoľnením, tým skutočným vychutnaním si tohto momentu, tejto jedinečnej chvíle, ktorá sa už nevráti.

Zamerajte všetku svoju pozornosť, zostrite všetky svoje zmysly na to, čo práve činíte a cíťte to. Keď sa sprchujete, vnímajte vodu na vašej pokožke, aká je príjemná, cíťte vôňu šampónu a mydielka, ako vám voda steká po tele a príjemne vás hreje... Keď sa kŕmite niečím obľúbeným – je to skutočne tak, že jete? Alebo robíte milión tisíc päťsto veci popri tom. Všímajte si štruktúru toho jedla, cíťte jeho vôňu, chutnajte jeho chuť...

Môžete to robiť s čímkoľvek, čo príde J

Skroťte vašu myseľ, nech sa netúla kade-tade a dovoľte si prežiť tento moment. Viac cíť, menej mysli. To je brána k vyššiemu prežitku J

Neuveriteľne si tak oddýchnete. Trénujte žitie v prítomnosti, bude to stále lepšie a lepšie. Aj keď začiatky sú ako každé začiatky. Musíte kúsok zabojovať a posnažiť sa, kým sa prežívanie jedinečných momentov stane vašou súčasťou, kým sa vám dostane do krvi J

"Život to sú predovšetkým pôžitky a dokonalé prežitky a nie večné čakanie na sladkú hudbu budúcnosti, o ktorej si myslíte, že tam niekde na vás čaká. Musí byť dobre práve teraz, ináč nebude nikdy. Lebo aj to potom, na čo stále čakáte, bude práve tento moment "J

A preto? Medituj kdekoľvek sa nachádzaš. Prečistí ti to hlavu a oddýchneš si. Tvoja myseľ bude potom podávať väčšie výkony.

Vnímanie dychu je ďalšou skvelou meditáciou. Je to hlboký kontakt nášho tela a sveta v nás s tým, čo je mimo nášho tela a súčasťou sveta mimo nás. Je to krásne, životné spojenie s existenciou.

Hovorí sa, že s každým nádychom ožívame a výdychom zomierame. Nechajme preto zomrieť minulosť a nadýchnime sa pre prítomnosť –  vnímanie jej dokonalosti a odovzdanosť bez posudzovania je naša budúcnosť... 

Nikdy sa nebráňme a nepopierajme to, čo sa deje práve teraz. Práve tak to má byť a je to to najlepšie, čo v danom okamihu existuje pre nás a pre svet.

A to je skutočné uvoľnenie....

 
 

Partneri

miaphotography

upbook

vip-fit

eugenika