Monika Sidorová

Monika Sidorová

URL webstránky: Monikprofilovka.jpg

V dnešnom svete má láska podobu odmeny a trestu. Podmieňovanú. Ak budeš robiť to, čo chcem aby si robil, budem ťa mať rád. Ale ak nie, tak ti moju lásku neprejavím, aby si vedel, že to nie je len tak! Niečo za niečo... ach aké smutné...

 

Takto vzniká podmieňovanie. Správaj sa vždy tak, aby som ja bol spokojný, lebo potom ti budem hovoriť, že ma nemáš rada. A vzbudzovať v tebe pocit viny, ktorý ťa prinúti správať sa tak, ako sa momentálne necítiš. Ty pôjdeš proti sebe, ale ja budem spokojný. Uff aké sebectvo!

Uvedomme si, že pocity druhých ľudí v našom okolí sú ich záležitosť, nemajú s nami nič spoločné. Preto nikdy nedovoľte, aby druhí  vo vás vzbudzovali pocit viny a obviňovali vás, že neplníte ich očakávania. Nie ste tu na to, aby ste tešili druhých. Ste tu na to, aby ste sa najprv tešili sami zo seba a potom s každým, s kým chcete. Nebuďte otrokom citových vydieračov a manipulátorov.

Láska vzniká bez snahy. Nie je potrebné robiť nič, je to jednoznačné od začiatku. Ak si myslíte, že si lásku, pozornosť a náklonnosť musíte vybojovať, máte problém.

Ten problém sa volá podmienečná láska als. systém odmena a trest. Kde táto divočina vznikla?

No kde inde by mala korene, ako v našom rannom detstve. Rodičia pri výchove dieťaťa ho nevedome programujú na podmienečnú lásku. Keď budeš taký taký taký, budeme šťastní. Choď tam a tam, rob to a to. Potom budeš mať naše uznanie, úctu a lásku. A ak nebudeš robiť to, čo chceme (považujeme) pre teba za najlepšie, budeš odmietnutý, nepochopený a našu lásku v tej chvíli nedostaneš. To je systém odmeny a trestu ktorý nevedome na vás pôsobí už od najútlejšieho detstva. Preto sa častokrát cítite, že vás nikto nemôže mať rád. A robí vám to problémy v ďalších vzťahoch. Naučili ste sa, že si musíte najprv zaslúžiť, aby vás druhí mali radi.

Preto tak častokrát strácate samých seba, lebo máte tento deštruktívny program v sebe hlboko nevedome zakorenený...  Vaše vzťahy sú plné trápenia, nepochopenia a neustálej snahy byť pre druhého lepší. Takýto vzťah vás ničí. Rodičov za to nesúďte, vedeli a robili to najlepšie, čo mohli. Tiež boli tak vychovávaní. Preto sa za to na nich nehnevajte. Pripustite to ako fakt, nechajte to sebou prejsť a precítiť a váš život sa začne meniť...J

Poznáte to? Večne chcete toho, kto nechce vás a kto chce vás, toho nechcete vy. Prečo si ale priťahujeme takýchto ľudí? A potom špekulujeme, ako si ich získame J Láska nepozná špekulácie, nepozná hry, má absolútne čistné a nepochybné základy, nie je o naťahovaní a striedaní rolí typu lovec-korisť.  Buď je, alebo nieje. To cítite. A pochybnosti máte vtedy, keď tam nie je a vy si to nechcete pripustiť. Keď potrebujete milión argumentov, aby ste si obhájili, prečo sa druhá strana správa tak, či onak, keď potrebujete sami presvedčiť a zadusiť svoje pochybosti. Ale „ten pocit“ tam je. A vieme, že tam niečo nebude okej. Ach intuícia naša, opäť si pri nás a my ťa zase nepočúvame.

Dajte si za cieľ žiť tou najvyššou formou lásky - lásky bezpodmienečnej – ktorá dáva a nič neočakáva. Ktorá ľúbi, aj keď druhá strana neľúbi, ktorá dáva, aj keď sa nič naspäť nevracia. Je to ten najčistejší cit. To však neznamená, že sa necháte využívať a ostanete do smrti verní svojej platonickej láske, ktorú ani trochu nezaujímate. Je potrebné nájsť v tom mieru.

Ide o to, aby ste dopredu nekalkulovali v zmysle, čo môžem od druhého získať. Zamerajte sa na to, čo môžem druhému ponúknuť. Všimnite si preto, či vaše prejavovanie priazne voči druhej osobe neskrýva túto podmienečnosť.  Niečo zo seba dáte a čakáte, že sa to vráti naspäť? A keď sa to nevráti, ste sklamaní? To je chyba. Chceš byť opäť o niečo slobodnejší? Nikdy od nikoho nič neočakávaj. Prejavuj, čo cítiš, ale nie preto, aby si niečo získal, ale preto, že to prejaviť túžiš.

Mnoho ľudí nemá lásku k samým sebe. Preto hľadajú lásku v iných. Tak vzniká závislý vzťah, kde jeden bude vždy ten, ktorý bude milovať (resp. závislačiť) viac – to je ten, čo neľúbi dostatočne seba. A druhý bude s ním môcť manipulovať – to je ten, čo má sebalásky viac a stáva sa tak tým, ktorý „akože menej miluje“. Takýto vzťah prináša okrem „kvázi lásky“ veľa utrpenia v podobe žiarlivosti, majetníckosti, ponižovania, nepochopenia, využívania, a podobne.

Zásadnou otázkou je: Prečo som s druhým? Preto, lebo zapĺňa moju prázdnotu, ktorú mám v sebe, zapĺňa to miesto, kde má kvitnúť moja sebaláska (viď na konci, čo je sebaláska a nepomýľ si to s egoizmomJ ) - a tým mi dáva pocit, že som milovaný?

Alebo som s druhým preto, lebo mám toľko lásky, šťastia a radosti sám v sebe, že sa o to s najväčšou radosťou podelím? Lebo mi bolo krásne aj keď som ho nepoznal a keď budem s ním bude to len bonus, môžeme tak znásobiť našu radosť, lásku – ktorú už máme v sebe a podeliť sa ďalej o ňu s vonkajším svetom?

Sľúb mi, že ma urobíš šťastnou, šťastným. Toto nikdy po nikom nechcite. Prosím, to je nezmysel. To je peklo pre človeka, ktorý vám to sľúbi a peklo pre vás, keď tomu veríte. Nikto a nič na svete zvonku vám nezaručí trvalý pocit šťastia, spokojnosti a naplnenosti.

Potom máte vzťahy nasilu, vzťahy zo zúfalstva, aby ste neboli sami a nezažívali tú prázdnotu a pusto. Lenže to nie je slobodná láska.

Zapamätajte si, že sloboda človeka je najvyššou hodnotou a ak vám láska nedáva slobodu, potom to nie je láska. Je to niečo, čo si s láskou mýlite. Je to príživnícka závislosť, ktorá je deštruktívna pre vzťah.

Láska neustále rastie. Čím viac jej dávate, tým viac sa vám vracia späť. Preto aj keď máte partnera, vyhnite sa vektorovej láske – to je tá, ktorá je zameraná na jedného človeka, vášho partnera. Láska dvoch ľudí je silnejšia a môže skrášliť celé okolie, môže osviežiť každého, kto bude vo vašom okolí. Prikladajte do ohňa a on bude silnejší, mohutnejší a žiarivejší.

Stav bezpodmienečnej lásky je nádherný, je slobodný, je neobmedzený, je to prirodzená časť každého z nás. Len sa k nej opäť navrátiť. Ako? Zistiť, kto si a potom to vyjadriť vo svete J

Sebaláska nie je egoizmus ako si mnohí myslíte. Je to úcta k svojmu telu, úcta k vám ako k ľudskej bytosti, ktorá má vysokú hodnotu ako každý jeden na svete. Je to absolútne sebaprijatie vášho tela, vašej povahy, vašej jedinečnej kombinácie – vášho Ja. Je to prejav vašich túžob vo svete, je to denno-denny život v rozkvte. Vo svojej najhlbšej podstate je človek čistá láska. A je jej nekonečne veľa. Prejavte ju a rozžiarite svet.

09. 01. 2014

Leonardo Da Vinci

"Ani jeden mladý človek nie je tak nešikovný, aby nedospel k úspechu aspoň v jednej veci, ak je vytrvalý."

Nie si to, čo si myslíš, že si. Týmito slovami začínam tento, nazvem to List vrcholnej slobody človeka :)

Kto sa nikdy nad tým nezamýšľal, bude trošku šokovaný. Ako kedysi dávno ja. Vravím si, toto je choré, ale pretože som sa necítila dobre, dala som tomu šancu. Najlepšie rozhodnutie života bolo začať spoznávať samú seba. Univerzálny návod neexistuje, podávam vám zopár tipov :) Vaša cesta k sebe je jedinečná, neexistuje nič nad vami, čo by vedelo, čo je najlepšie pre vás.

Prečo by sme to mali urobiť a začať spoznávať seba? Pretože žiť život vo večnej radosti, kráse, láske a šťastí je jeho zmyslom. Preto sme tu. A preto každý z nás po tom túži.

Narodíte sa ako malé nevinné božské stvorenie. Pozeráte sa na svet s úžasom, nádejou a čistotou. Začnete chodiť a ste malým objaviteľom. Všetko vás zaujíma, všetko vás fascinuje, smejete sa a nič neriešite, ste dokonale ponorení v prítomnom okamihu, ste čarovní, ste malí bohovia na Zemi :)

Keď začnete chodiť a rozprávať, začnú vás „vychovávať“. A vtedy sa začína formovať naša myseľ – pôvodca všetkého utrpenia sveta. Dovtedy len pasívne príjmate, ste odovzdaní.

Ste malý hravý večne šťastný diablík, ste stelesnením dokonalej lásky. Jedného dňa ste s mamou na prechádzke a vidíte prekrásneho motýľa a rozbehnete sa za ním. Lenže sa zakopnete a spadnete do kaluže, zašpiníte si krásne nové tepláčiky a tričko s medvedíkom. A vaša mama zúri, vycape vás po zadku a nakričí na vás. Čo si si nedával pozor, kto to teraz bude prať, nemôžeš sedieť chvíľu na riti atď. Proste sa hnevá.

A tu to všetko začína. Vy nechápete a pocit nespravodlivosti vo vašom srdci vás núti plakať. Neplačete kvôli fyzickej bolesti, ale kvôli emocionálnej agresii. Pretože, vy ste neurobili nič zlé. Vy ste sa len tešili. A takto sa začne v nás zabíjať láska. Tá najsilnejšia a najmocnejšia energia sveta.

Tak vznikne prvá rana. V mysli dieťata sa zjaví obrovský zmätok. Vytvorí si obranný mechanizmus – blok. Možno už nikdy nebude bežať za motýľom, aby nezažil túto bolesť.

Začnete dospievať a prichádzajú na rad ďalšie veci. Začína sa vám „formovať“ osobnosť. Z každej strany počúvate:

*Čo je dobré, čo je zlé.

*Sú vám predkladané vzory – akí ste podľa niekoho a akým by ste sa mali stať – aby ste niekomu vyhovovali.

Lenže vyhovieť mame, otcovi, sestrám, bratom, susedom, učiteľom, škole, farárovi, kamarátom.... Úplne šialenstvo.

*A vytvára sa systém podmienenej lásky.

A prichádzajú tresty – podmieňovanie. Nerobíte čo chcú a je zle. Ste zlý, ste neprijatý. Takto sa vytvára systém podmienenej lásky –  Ak budeš robiť tak ako poviem, budeme ťa milovať. Budeš robiť ináč ako chceme, budeme ťa odmietať a budeš cítiť náš hnev.

Dieťa, mladý dospievajúci človek má v tom strašný chaos. Je zmätené. Nevie aké má byť.

* Neviete akí máte byť. A tak si začínate hľadať vzory, ideály, niekoho, na koho sa chcete podobať.

Pretože keď ste to boli vy – vždy bolo zle. A tak máte pocit, že nie ste dobrí takí, ako ste. A tu sa začína sebaklam, divadielkové hry. Chcete byť niekto iný. Meníte identity, hráte sa. Začína sa faloš, neúprimnosť, lži. Začnete byť majstrom toho, čo nieste a úplne zabudnete na to, čo ste. A začína sa nekonečné utrpenie.

* Začína sa svet klamu.

Klamete samých seba, tak dlho klamete samých seba, až tomu klamu o sebe uveríte. Klamete druhých o tom, čo ste, lenže aj druhí klamú o tom, čo sú. Svet je plný klamu. Je to nehorázne.

* Vaše vzťahy sú plné zmätku a bolesti.

Uvediem príklad.

Majú sa stretnúť muž a žena. Muž si vytvorí určitú predstavu o žene a žena si vytvorí určitú predstavu o mužovi. Stretnú sa. Žena hrá niečo, čo nie je, pretože je naučená hrať určitú predstavu o sebe, aby zaujala. (Veď predsa, nikdy nebola dosť dobrá taká, ako je, tak sa vycvičila ako opička) Lenže toto robí aj muž, aj on hrá. A stretnú sa v tomto obrovskom klame, v tomto super falošnom divadielku.

*Základy budúcich vzťahov sú založené na klame a lži.

Títo dvaja sa dajú dokopy, lenže nacvičená hra ich časom prejde a zrazu zisťujú, že človek, s ktorým začali chodiť, nie je tým človekom. Pod týmito dvoma maskami sa však nachádzajú ďalšie a ďalšie, je to nekonečné...

* Bolestivé situácie, rozchody, nepochopenia....

A tvorba rán pokračuje, prichádzajú rozchody, udalosti rôzneho druhu, ktoré vás bolia, ktoré vám hovoria, že láska bolí, že sa neoplatí to či ono, nedokážete odpustiť, nechápete, začnete potláčať všetky tie bolesti. A trpíte, duševne trpíte, a je to bolesť nesmierna.

Poviete si – situácii, ktorá mi spôsobila bolesť sa treba vyhnúť. Už nebudem ľúbiť, dôverovať. Pretože to nedopadlo dobre, ohradím svoje srdce oceľovými múrmi.

*Uzavriete sa. Vo vašom tele sa usadí smútok.

Ale vaše rany tam sú a čakajú, kedy sa môžu ozvať, aby ste pochopili, že  je potrebné ich ošetriť. Prichádzate do situácii, kde sa ozývajú. Sú to práve vzťahy s ľuďmi. Reagujete na základe týchto rán a nepochopení. Motáte sa v bludnom kruhu. Beriete si všetko osobne, urážate sa, trpíte, ste plní zlosti, nenávisti, závisti, zmätkov. A život je čierny.

* Zúfalo hľadáte lásku, ktorou ste vy sami.

Človek je sám o sebe láska. Je tým najlepším, dokonalým vyjadrením lásky. Len človek nevie nič o svojej pravej podstate a hlavne má na sebe toľko másk, nánosov, názorov a presvedčení, ktoré sú nie jeho, a preto má pocit ničoty.

Máte závislé vzťahy, kde hľadáte v druhých ľuďoch kúsok lásky pre seba. Takéto vzťahy sú opäť plné bolesti. Ten, čo má lásky viac je pán a ten, čo jej má menej, je poddaný. Nie nadarmo sa hovorí, že vo vzťahu trpí viac ten, kto viac miluje (skutočná láska je o inom, skôr môžeme povedať, ten kto je viac závislý). A ten, kto je pán, môže s vami manipulovať, lebo ma to, čo zúfalo potrebujete. A preto znášate vzťahy plné utrpenia, ponižovania, majetníckosti, žiarlivosti...

Ako z toho von?

Tento svet je chorý. Je plný emocionálne chorých ľudí, ktorí majú hlboké rany na duši i srdci a predovšetkým pôvodcom všetkého tohto je myseľ. Vycvičili vás, naprogramovali tak, aby ste zapadli do nejakého modelu. A trpíte preto, lebo nie ste tým čím ste.

* Začnite sledovať, čo sa odohráva vo vašej mysli.

* Vnímajte si, z čoho máte strach.

* Bolestivé situácie riešte – nepotláčajte ich! Pýtajte sa seba, ktorá časť vo vás spôsobuje túto negatívnu reakciu? Pochopenie príde a tú bolesť prepustí.

* Odpúšťajte, odpúšťajte všetko a všetkým a hlavne aj spätne do minulosti. Je potrebné si uvedomiť, že odpúšťate preto, že nechcete trpieť zakaždým, keď si spomeniete na to, čo vám kto vykonal. Musíte odpustiť aj tým, ktorí vám urobili to, čo vaša myseľ považuje za neodpustiteľné.  Odpustenie je aktom sebalásky

* Nájdite cestu k svojmu telu, naučte sa ho milovať také aké je.

Predkladajú sa vám nezmyselné ideály o kráse. Sú to predstavy o kráse, ale nie krása samotná. Všetko na svete je dokonalé práve také, ako to je. Strom je strom a nerieši, že chce byť iným stromom, vyšším, pevnejším, proste je. Naučte sa to, nájdite vzor v prírode.

* Sebaúcta a prijatie samého seba– ak nebudeš milovať seba, nebudeš milovať nikoho a ani nikto nebude milovať teba.

Všetko to ide od nás, preto si potrebujete potvrdzovať vašu dôležitosť u druhých, potrebujete ocenenie, potrebujete chválu, potrebujete byť prví. Lebo sami v sebe sa takí necítite. Nájsť cestu k sebe je ozajstný boj, však je to to najlepšie, čo môžete sebe dať. Toto vám nikto nezoberie a jedného dňa sa prebudíte a zistíte, že už nepotrebujete uznanie druhých, už nepotrebujete byť na niekom závislí, nepotrebujete falošné ideály. Ste to vy.

Lebo ste jedineční. Skutočne nikto na svete nemá vaše rúčky, vašu tvár, vaše oči, vaše telo, vaše vnímanie, váš hlas, váš prístup. Ste jedinečná kombinácia vás samých. Ste božská dokonalosť, ktorá je skrytá pod nánosom obrovského množstva bordelu, ktoré na vás nahádzala spoločnosť, ľudia ktorí vás milujú, ľudia ktorí vás nenávidia, náboženstvá, ideológie, systémy atď.

Ste tvorca, ste súčasťou tohto organického sveta, bez vás by nebol úplný. Prosím uvedomte si svoju cenu a zžite sa s touto pravdou. Keď budete viac a viac prichádzať k sebe, denno-denne sledovať svoje reakcie, myšlienky, keď budete venovať pozornosť všetkým tým maskám a omylom, budete pomaly všetko odhadzovať.

Zisťovať, čo ste vy a čo nie ste vy. Budete sa postupne rozžiarovať, budete mať viac energie – totiž presviedčať druhých o svojich pravdách o tom, že ste to, čo v skutočnosti nie ste, hrať na rôzne strany – to berie neskutočne množstvo energie. Vaša energia stúpne, objavíte vaše vrodené talenty, budete mať chuť spievať, tancovať, všetko objímať. Lebo postupne to budete VY a pocítite ľahkosť života v pravde.

***Na záver vám napíšem krásny príbeh***

„Boh sa jedného dňa rozhodol, že mu je smutno a chce niekoho ku sebe. Tak stvoril prekrásnu Bohyňu, ktorá sa chcela hrať. A tak hovorila Bohu, čo má stvoriť - oblohu plnú hviezd, zem dodávajúcu život, vodu, vzduch ktorý dýchate, rastlinky, živočíchy... Keď bolo toto všetko, Bohyňa povedala: Boh môj milovaný a teraz chcem, aby si v tomto iluzórnom svete stvoril niečo, čo by ho vedelo oceniť. A tak Boh stvoril ľudí. A pýta sa Bohyne – kedy sa začne tá hra? Začne sa hneď teraz, riekla a rozsekala Boha na tisícky drobných kúskov. Do každého človeka tento jeden Božský kúsok vložila a povedala: „A hra sa môže začať“ Donútim ťa zabudnúť na to, čo si  a ty sa budeš snažiť nájsť sám seba. A tak Bohyňa vytvorila Sen tohto sveta v ktorom nám bráni spomenúť si kto sme, zatiaľ čo Boh v našom vnútri na to stále čaká.“

Začnite sebou. Keď uvidíte svet za iluzórnymi predstavami, bude to pocit, ako keď ste jediný triezvy medzi opitými.  Pri vás môže vytriezvieť ďalší a ďalší.

Prečo? Pretože božský život je tým najkrajším, tým najvznešenejším. Nežite viac už iluzórny sen, ktorý je pôvodcom utrpenia a večnej opitosti.

Buďte opitý životom, kde budete sami sebou, kde precitnente a zrazu všetko bude ináč. Stanete sa tvorcom, majstrom svojho života, pretože máte všetku moc k dispozícii, vytvoriť si život podľa vašich predstáv.

A kto vytvára tie predstavy? Vaša myseľ. Ste to, čo myslíte, že ste. To je fakt. Skúste to, objavíte nový rozmer života, taký že nebudete veriť, že to je vôbec možné.

Začnite už dnes s cestou majstra.

Rana sa zahojí, ale jazva ostane...

Odpustenie je aktom sebalásky. Odpúšťame druhým, ktorí nás ranili nie kvôli nim, ale kvôli nám samým. Nosiť v sebe všetok ten hnev a sebaľútosť je pre nás škodlivé.

Musíte odpustiť aj tým, ktorí vám urobili to, čo vaša myseľ považuje za neodpustiteľné. Odpustíte im nie preto, že si zaslúžia odpustenie, ale preto, že nechcete trpieť zakaždým, keď si spomeniete, čo vám vykonali.

Zahoďte dôležitosť a hrdosť, sú vám vo vašom živote na príťaž.

Ako vieme, že sme odpustili?
Keď pri pohľade na človeka, čo nám ublížil nebudeme cítiť nič. Vtedy je naša rana vyliečená a nebude nám zasahovať do života, blokovať nás a brzdiť. Nevyliečené rany majú veľmi zlý dopad na naše duševné zdravie. Človek, ktorý má v sebe veľa neodpustenia a nepochopenia trpí a ničí mu to život, obmedzuje ho to a udržuje v strachu.

Pospomínajte si preto dnes na tých, ktorým nemôžete odpustiť a začnite na tom pracovať. Robíte to kvôli sebe, lebo máte k sebe súcit - a to je sebaláska.

Hneď na úvod uvediem jednu zásadnú vec: Akonáhle si uvedomujete, že robíte dobrý skutok, nie je to dobrý skutok. Je to skutok poškvrnený úmyslom „dobrý“, lebo niekde vám to povedali, má to tak byť, máte byť šľachetní a podobne... Keby to bola pravá cnosť, robila by vám prirodzene takú veľkú radosť a potešenie, že by vás ani nenapadlo zmýšľať o nej ako o cnosti J

O čo ide? Je veľký rozdiel robiť spontánne dobré skutky a plánované. Tie spontánne vychádzajú z vášho srdca, z vašej lásky – sú to tie, ktoré robíte preto, lebo máte z toho radosť aj vy sami a vôbec si neuvedomujete, že konáte nejaké dobro. Proste idete po ulici, máte skvelý deň a len tak srdečne hodíte žobrákovi do klobúka, len tak sa na niekoho usmejete, len tak niekoho pochválite, hoc čo... A nie, že si dáte zámer: dnes 3 dobré skutky, hmmm, čo by som mohol urobiť? Tak idem tam k Tescu a tomu žobrákovi dám peniaze, hmm a čo ďalej, no asi pochválim kolegyni účes a asi pomôžem kamošovi so seminárkou... Energia takto konaného skutku sa obráti proti vám, chýba mu totiž čistota úmyslu, srdca a lásky.

Človek, ktorý ide konať dobré skutky v intenciách – taak dnes to budú 3 dobré skutky a budem zas o niečo svätejší, je opäť voči sebe o niečo neúprimnejší, sebaklamnejší a násilnejší – lebo si svoje údajne dobrodinstvo úmyselne vypestoval a vnútil. Nič nesiľte, keď to tak necítite, nerobte to.

A čo je dosť dôležité si uvedomiť, buďte čo najlepší, najláskavejší a najmilší najprv k sebe, nasýťte sa všetkým, čo vám samým chýba a potom môžete začať dávať a vaše konanie bude nezištné, láskyplné a krištáľovo čisté... A to nie je sebectvo, to je sebaúcta, to je vďaka za to, že tu na tejto prekrásnej Zemi môžete žiť, to je úcta k životu samému a k vám ako tvorcovi vášho aj okolitého sveta.

Keď preukazuješ dobrodinstvo, nech tvoja ľavica nevie, čo činí pravica.  Matúš 6:3

Prečo myseľ vytvára toľko nešťastia a utrpenia? Má to dôvody, ktoré treba pochopiť.

Myseľ je tisícročia vedená k veľkej výkonnosti, súťaživosti, ambíciam. Tieto veci vypadajú veľmi nevinne, ale ich vedľajším produktom je akákoľvek bieda a utrpenie, ktoré vidíte vôkol seba. Všetky kultúry, náboženstvá, politické ideológie a predovšetkým vzdelávacie systémy sú založené na jednom princípe, ktorým je snaha byť úspešnejší ako druhí.

Ľudia by mali spoznávať lepšie spôsoby života, mali by vedieť ako môžu žiť intenzívnejšie, ako môžu viac milovať, ako môžu skrášľovať existenciu - a nie sa porovnávať s druhými len pre pocit spokojnosti.

Milujte, spievajte, tancujte - ale nie ako ten, kto súťaží s druhými, ale ako človek, ktorý chce zdieľať svoju radosť, svoje piesne a svoje tance. Všetko čo máte - a každý môže niečím osobitým prispieť svetu...

Ale ani omylom vám nepovedia - Buďte sami sebou! Uvoľnite sa, užívajte si naplno svoj potenciál, svoje bytie...

Máte byť sami sebou... Ale celá vaša spoločnosť vás odsudzuje. Vaša hodnota nespočíva v tom, akí naozaj ste, vašou úlohou je zradiť sám seba. A kto zraďuje sám seba, musí nutne trpieť celý život. Spáchal ten najväčší hriech, možná jediný hriech, ktorý existuje...

Je to skutočne tak, že ženy jedno myslia, druhé hovoria a tretie robia? Je na tom kus pravdy, toto konštatujú muži, ale je potrebné preskúmať pozadie tohto rozporu J

To nie je o tom, že by sme nevedeli čo a ako sa má. Je tam viacero faktorov, ktoré zapríčiňujú onú „roztrojenosť“ J

V prvom rade si myslím, že ženy majú strach povedať, čo skutočne cítia. Lebo spoločnosť si vyžaduje určité predpokladané správanie, určité formy, normy, blbosti, falošnosti, neúprimnosti, diplomaticko-zahmlievajúce kecy a podobne. Spoločnosť rozumová častokrát vysmeje ženu, ktorá keď má povedať skutočne pravdu, musí hovoriť zo srdca. A toto je potom v rozpore so spoločenskými predstavami a konvenciami.

Očakáva sa určitá forma správania, určité odpovede na určité otázky – preboha, čo sme cvičené opice? Aj opica si dokonca robí, čo je pre ňu najlepšie. Všetka česť opiciam, na ľudí nemajú - tí sa totiž správajú ako naprogramovaní roboti.

Lebo niekto vás zavolá von – vy poviete: inokedy, ale v skutočnosti viete, že to nechcete nikdy a nakoniec pôjdete, lebo vám bude dotyčného ľúto, lebo sa urazí a podobne. A máme krásny príklad roztrojenosti J Je ich asi toľko, koľko žien na svete máme J

 

Jedoducho máme pocit zodpovednosti za druhých, bojíme sa, že ich pravda a naše odmietnutie zraní.

Hanbíme sa vyjadriť svoj názor založený na srdci, pretože to je častokrát nelogické.

Robíme a reagujeme tak, ako od nás muži čakajú –  lebo si myslíme, že budú spokojní a udržíme si ich (potom sa nečudujme, že ich prestaneme baviť – veď koho by nenudila tá istá rozprávka, ktorej koniec už poznáme?)

Zabudli ste, milé dámy, používať svoje pocity, intuíciu – sú v každej z vás a sú naozaj silné. Vyjadrujte preto to, čo skutočne cítite, aj keď to je drsné, aj keď to zraňuje, aj keď to „nie je normálne podľa niekoho“, atď. Stojí to za to, za život slobodný a nespútaný, za život vás samej a nie „vás vycvičenej“

Zabíjate svoj potenciál, zabíjate seba, ste mŕtve a potom straaašne nepochopiteľné pre mužov. Jednoducho, aj keď máte tú hrču v krku, proste ju prehltnite a povedzte: Vieš čo, vôbec sa mi to nepáči, nemám záujem sa s Tebou rozprávať  a prosím, neber to osobne. Uvedomelý muž to pochopí a hlupák sa na vás oborí, že ste namyslená krava, bla bla bla.... J Ale komu bude lepšie? Vám, keď poviete PRAVDU, aj keď ste potom takto „krásne otitulovaná“? (Však viete predsa, aké plemeno ste, no nie? J) Alebo  chcete zas, aby bolo lepšie najprv všetkým okolo a až potom dakedy, na poslednom mieste vám?

Haloo, vyjadrujte čo cítite, vysvetľujte to mužom a nikdy neprestaňte, lebo to je treba, lebo oni to nemajú odkiaľ vedieť, čo sa vo vás deje a keď chcete mať krásne dôverné vzťahy, buďte priame, otvorené a keď to bude vychádzať zo srdca aj tá údajne najneláskavejšia reakcia sa zmení na láskavú J

Chcete klam či pravdu? Realitu alebo ilúziu? Falošnosť alebo čestnosť? Špinu alebo tú najkrajšiu čistotu?

Výber je len na vás....  A nezabúdajte, keď budú vaše základy, toho čo hovoríte chatrné, nemôžete budovať ďalej. Najlepšou voľbou je čistá holá pravda, jemne a citlivo vyložená, ale dovtedy vykladajte, kým druhá strana nepochopí... J

Žena: cíť, povedz a urob! :)

A muži? Vy nás podporujte v hovorení pravdy. Nech ide o čokoľvek. Žiadne také, že chránite samých seba. Nechcete tiež predsa žiť v opare klamstiev a lží!

Hlboké a posvätné myšlienky krásneho a poučného filmu o zmysle života - Premena

* Je to o tom, byť jemný, prispôsobivý a nechcieť všetko ovládať

* Urobte všetko preto, aby ste sa na konci života nemuseli pýtať sami seba: "A čo keď bol celý môj život omyl?"

 

 

 

* 4 cnosti života podľa Lao-c’: 

- Úcta k životu - rešpekt

- Úprimnosť - čestnosť

- Jemnosť - láskavosť

- Podpora - služby ostatným

* Ježiš: "Ak chceš byť ako ja, ver, že sme všetci jedným, pomôžem ti. Ak chceš byť iný ako ja, počkám, až si to rozmyslíš - a ty si to rozmyslíš"

 

Zmysel života je ukrytý v službe ostatným. Dotknúť sa niečieho života je cennejšie než akékoľvek peniaze.

Veriť, že potrebuješ to, čo nemáš je definícia šialenstva. Myslieť si, že nedôjdeš k naplneniu, dokiaľ nedostaneš všetky tie veci, je skutočná ilúzia. Nepotrebuješ nič viac. Nezáleží na tom, čo robíš - môžeš byť učiteľ, taxikár, manažér, robotník - dôležité je, že sa sústredíš na to, ako by si mohol slúžiť...

 

 

 

 

 

 

 

Za všetko, čo si ma naučil na mojej ceste za slobodou mysle, tela i ducha.

Za všetky príležitosti, ktoré ma nechali vedome dýchať, prúdiť a rásť,

za všetky pády a vzlety, za všetky krásy a kvety,

za všetkých ľudí, ktorí ma zranili a v tom zranení obohatili,

za všetkých, ktorí ma milovali a milujú,

za všetkých ktorí mnou opovrhovali a opovrhujú.

 

Za každý nový deň, za každé ráno, za každý sviatok – za každé Tvoje áno,

za to, že tu môžem žiť a dýchať, s prekážkami života sa potýkať,

za všetky nepochopenia a následné vyjasnenia,

za každé sny, ktoré sa splnili, za každé dni, ktoré ma zranili.

 

Za tento deň, za toto miesto, za moje Ja a každé dobré gesto,

za úžasných ľudí, na každom kroku, chcem ich aj v novom roku,

za všetky tie Tvoje paradoxy, Život,  za všetky tie pokusy, pri ktorých ostalo mi na duši clivo,

za všetky tie rany a náplaste, lebo tak to má byť, zaiste.

Za to padajúce lístie, svieže rána, slnečné hory i zimné večery,

za každého živého tvora, za každý kvet, za každý kamienok – za celý svet.

 

Za mojich rodičov, brata a rodinu, za každú našu spoločnú hodinu,

za neustále poučenia a nové pochopenia,

za lásku, múdrosť a jas, za šťastie, nebo a sveta krás,

za všetkých okolo, za všetkých jedincov, za každého na svete – nech je len v rozkvete.

 

Za tú hĺbku i plytkosť, za ten hlad i sýtosť,

za tie slzy i smiech, za každú bolesť, na ktorú je liek,

za naše tváre, telá a domy, za našich susedov a tie prekrásne stromy,

za Tvoje pohladenie a každé pokarhanie,

za každú cestičku a rannú pesničku,

za ľudí milujúcich i nadávajúcich, za súcitných i krutých,

za tú hladkosť i drsnosť – za tú „sínusoidnú vlnu“ a jej sviežosť.

 

Vďaka za všetko, svet 2013, nielen za to, čo sa mi páčilo, predovšetkým za to, čo ma k Zemi stlačilo.

Lebo tam sa nachádzajú dary Tvoje, aby každý na tomto svete našiel si to svoje.

A chápal stále viac a viac a potom vybehol si hoc aj na mesiac.

Aby každý vedel, že láska je odpoveďou na všetko a nehľadal odpovede mimo seba, ale v sebe.

 

A preto každý – buď šťastný, dýchaj život a vyber sa s odvahou a otvoreným srdcom v ústrety novému roku 2014.

A nezabúdaj, že rok sa skladá z okamihov – ktoré sú práve tu a práve teraz.

Preto zahoď minulosť, starosť veľkú nemaj o budúcnosť a ži hlavne túto úžasnú prítomnosť 

 

Keby sme len vedeli, čo si spôsobujeme, všetky tie udalosti, čo sa nám dejú – za to si môžeme my sami. Počuť toto nie je však pripravený hocikto.

A preto, kamarát, ak si pripravený, čítaj ďalej J

A ak nie, zavrhni to, nadávaj, odsudzuj a ďalej si ži svoj život v nepochopení a v pozícii "svet mi ubližuje".

 

Na úvod – náš svet nikdy nepochopíme totálne. Svet je NEPOZNATEĽNÝ a predovšetkým funguje ako zrkadlo – ukáže nám to, čo chceme vidieť. Je odrazom myšlienok každého jedinca, kolektívu, národu, kontinentu.... A preto, každá nová svetová teória, každé pravdy vyprodukované intelektom a vedou sa po určitom čase vyjavia „ako pravdivé“. Ale potom príde nová teória, ktorá poprie starú a ukáže sa ako „novo-pravdivá“ J Panebože, kto sa má v tom vyznať a čomu máme teda veriť?

Skutočnosť sa dá absolútne cítiť ale relatívne pochopiť. A s tým sa musíme zmieriť. Ja to beriem tak, že mám čo do konca života skúmať, byť v neustálom úžase, denno-denne fascinovaná jeho múdrosťou, ktorá je niekedy nad moje chápanie. Svet sa o vás postará, ak mu to dovolíte J

A preto nepotrebujete drogy, alkohol, stačí vám viac sa pozrieť okolo vás J Sám ŽIVOT je to najväčšie ópium! J

Zákon príčiny a následku – karma hovorí o tom, že každá vaša čo i len najmenšia myšlienka, nehovoriac o vašich činoch, majú dopad na celý svet. Ako to funguje v najširšom ponímaní a vysvetliť to je mega zložité a zatiaľ si na to netrúfam, musím ešte veľa toho "zistiť a skúsiť".

Dôležité pre vás je to, aby ste si boli vedomí toho, že všetko má svoj následok. Všetko sa vám vráti, avšak v podobe, ktorá patrí svetovej logike a nie tej vašej a preto si to väčšina z vás nevšimne. Uvediem príklad.

Dnes pôjdete po ulici a oproti vám pôjde človek – v mysli ho odsúdite, skritizujete, povýšite sa nad neho. Prejde čas (doba určitá neexistuje, proste nazvime to „čas vyrovnania“) a vás ohovorí kamrátka a vy sa to dozviete, alebo si porežete palec, alebo vyletíte zo skúšky – tých „alebo“ môže byť nekonečno.

Vedome niekomu idete ublížiť, poviete mu niečo, čo ho zraní. Poviete to len preto, lebo si potrebujete zatrieť svoj komplex, zbaviť sa kúsok svojho utrpenia a hodiť na niekoho vašu špinu. A v duchu sa tešíte, keď vidíte, že niekoho zraníte. Použijem moje obľúbené... Keby ste len vedeli!!! Ako sa vám to krásne vráti aj s úrokami.

Váha a protiváha príčin a následkov

Všade sa uvádza niečo iné, ja neviem isto, v akom množstve sa ktoré činy a myšlienky vracajú. Jedno je fakt a to som si potvrdila:

- keď seješ dobro, vráti sa ti viacnásobne, v podobe, ktorú budeš vnímať, keď budeš viac žiť v prítomnosti a byť pozorný a vedomý k tomu, čo sa okolo Teba deje. Ľudia, situácie, „náhody“, úsmevy od šťasteny a podobne...

- keď seješ zlo, vráti sa ti v omnoho väčšej miere, ako sa vracia dobro, lebo negativitu cítime bolestnejšie a preto sa nám to zdá silnejšie. A pred týmto by sme mali mať rešpekt všetci, ak máme aspoň kúsok sebaúcty a chceme mať kvalitný šťastný život s čo najmenšími porblémami, rozpormi, zmätkami, nepochopením a predovšetkým zabudnúť na postoj: „ach ja chudáčik, čo mi to všetci robíte“

Zabudni na pozíciu obete, jediným pánom si tu TY. Len stále nechápeš, že nemôžeš čakať dobré, keď si zabudol na to, čo vo svojej podstate si a špiníš kde prídeš. Vráť sa k sebe, k svojej ľudskosti, človečine, srdečnosti, úctivosti, láskavosti, šľachetnosti a vráť sa k LÁSKE v akejkoľvej forme a podobe. Jedine tá vylieči toto všetko.

Karma vs. svetová logika, alebo čo sa máte naučiť

Prečo niektorých ľudí okradnú? No preto, lebo sú príliš závislí na peniazoch, dávajú ich na prvé miesto v živote a tak vás chce svet naučiť, že nemáte na nich lipnúť.

Milujete nadovšetko svoje auto, hneváte sa na každého, kto vám ho zašpiní, keď ho veziete, za nič na svete by ste ho nepožičiali, aj keby niekomu o život išlo? No tak vám ho podpália, alebo poškriabu, alebo ukradnú, alebo....x možností – to aby ste sa naučili, že materiálnu vec nemáte postaviť pred hodnotu človeka a že nemáte byť otrokom a slúžiť autu, ale ono má slúžiť vám.

Ste extrémne žiarlivý? Tak vám svet pošle partnera, ktorý bue vo vás tu žiarlivosť neustále vzbudzovať, dokonca vás možno aj podvedie. Prečo? Lebo sa máte naučiť dôvere, nemajetníckej láske a milovať slobodne – neobmedzovať a nechať každého byť samým sebou. Potom už nestretnete neverného partnera, lebo ste sa naučili, čo ste sa mali.

A tak ďalej X ....

Dámy a páni a preto, ako povedal náš kamoško Churchill –„Cena za veľkosť je zodpovednosť za každú myšlienku“

Majte myšlienky tak čisté, ako by každá bola napísaná na nebi a všetci ju videli. A sej dobro, dobro a ešte raz dobro! Vráti sa Ti to, len musíš byť trpezlivý a s pokorou príjmať vyrovnanie toho zlého, čo si už nasial.

A vedzte, že na svet sme prišli preto, aby sme sa my a naša duša naučili, čo je potrebné pre jej blaho a spásu, aby sme tak dosiahli stav trvalého šťastia a blaženosti J

 
 

Partneri

miaphotography

upbook

vip-fit

eugenika