Monika Sidorová

Monika Sidorová

URL webstránky: Monikprofilovka.jpg
25. 11. 2013

Napoleon Hill

*Strach nie je ničím iným, než stavom mysle.

*V každej nepriazni osudu, v každom neúspechu a úskosti, je zároveň aj počiatok možného nasledujúceho úspechu.

*Čo si dokáže ľudská myseľ predstaviť a čomu uveriť, to dokáže aj dosiahnuť.

*Každá negatívna udalosť obsahuje semeno užitočnejšej udalosti.

*Nečakajte, ten “pravý” okamih nikdy nepríde.

Život je jedná veľká škola a ľudí, ktorých stretávame, nás veľa naučia o nás samých. Nepáčia sa nám názory druhých, tak musia byť „mimo“? Aká úbohá existencia, ktorá vníma svet v takom malom rozmere. Sama sa trápi v sebe, ego jej nedovolí myslieť a vnímať srdcom.  Namiesto toho, aby si pripustila, že nemá patent na rozum, bude sa hnevať a odsudzovať.

Každý je pre nás inšpiráciou – a cez filter svojho srdca - svojich pocitov vieme, s čím súhlasíme a s čím nie. Avšak naše ego nám v tom zabráni a prijme to, čo je pre nás najpohodlnejšie, však "já nič, já muzikant" :D Kedy sa konečne prebudíme z tejto ilúzie a začneme niekam smerovať? Je to ťažká úloha. Vystúpiť z davu, zo zmanipulovanej spoločnosti, ktorá ani nevie, kým v skutočnosti je. Pozrieť sa odvážne do svojho vnútra a prehodnotiť ho. Zamyslieť sa, prečo sa správam a reagujem tak či onak. Hmmm ale čo je ľahšie? Vykašľať sa na seba a prisvojiť si niečo, čo mi nepatrí?

Nie sme to, čo si myslíme že sme. Sú to len naše nasilu vbité predstavy o nás, našom živote, to , čo chceme ukazovať spoločnosti - ach tie naše divadielká a melodrámy! Keby sme len vedeli... Ale sme leniví zobrať zodpovednosť za nás. Radšej obviniť druhých. Hnevajú ma!!! Ale je to skutočne ich vina? Nie je to náhodou vina naša? Prečo nám blížia? Neblížime sa náhodou sami, svojim bordelom v hlavách a svojim prístupom k okolnostiam? :)

Nesprávne postoje, interpretácia udalostí, oklieštené nazeranie na život, náš zanesený osobný filter... Ukazujeme sa, akí sme kresťania, akí svätí.... Sami tomu neveríme. Učia nás, že boh je nad nami a my sme pod ním. Máme poslúchať, žiť podľa prikázaní a údery „zlého osudu“ tŕpne znášať. Koho boh miluje, toho navštevuje zlým. Vravievali nám.

Pravda je však úplne iná, nepochopili sme. Prijali sme ľahšiu cestu, typickú nám pohodlným... boh je všade, je všetko, každý kúsoček našej existencie. A každý si ho môže nazvať a vnímať po svojom. Je to celý svet. My sami sme jeho časťou. Keby sme len vedeli a pochopili už konečne...Že život je len zázrak, krásne udalosti... Nerozlišovali by sme dobré a zlé – lebo všetko je presne a práve tak, ako má byť. Prijatie a odovzdanie sa vyšším silám, ktoré sú mimo nášho racionálneho chápania. Ale čo, racionalisti, všetko chceme mať logicky a vedecky podložené. Svojou „inteligenciou“ sa dovolávame pravdy, mudrujeme... Ale vysvetlite nám teda, svoj výklad, nie to, čo vám hovoria náuky či teórie, prečo sme tu a ako to funguje? Je skutočne nad chápanie naše prízemné ľudské, toto rozlúštiť.

Vieme len jedno, že je to hra. Hra boha v nás, ktorý nám ukazuje cestičky života – raz priame, raz nepriame. A my sa na neho za to hneváme, lebo je nám zle. Ale prečo nám je zle??? Lebo sme nepochopili... Zoberte preto majstrovstvo svojho života do vlastných rúk a nečakajte zázraky od druhých :)

A ešte niečo, keby niečo :) božstvo znamená byť sám sebou. Nič viac. Nič menej.

23. 11. 2013

Carl Gustav Jung

Kto sa pozerá smerom von, sníva.

Kto sa pozerá dovnútra, prebudí sa.

Hľadá sa šťastie, vôkol nás, v matérii, v hmotnom svete. Túto spoločnosť materializmus dokonale pohltil. Ako náhle hľadáme šťastie mimo nás, sme otroci, otroci vecí, ku ktorým sa pripútavame. Dávame im nadmernú dôležitosť, spútavame sa s nimi a stávame sa tak krásne závislými. Naše duše sú prázdne, napĺňame ich snami, ktoré nemáme odvahu realizovať. Neveríme, že sme niečoho hodní, nedoprajeme si. Zanedbávame náš dar – život, naše telá, mysle a duše, nevenujeme im pozornosť. Sme strhávaní prúdom udalostí, keď si myslíme, že nie je v našej moci uchopiť ich. Náš osud tvoria udalosti, ktoré sa dejú a máme pocit, že tak málo dokážeme na tomto svete ovplyvniť. Opak je však pravdou. Práve my sme páni svojho osudu, kapitáni našich duší. Rozum postavený na piedestál nám však bráni uveriť. A tak máme málo potešenia zo života. Berieme ho ako boj, neustály zápas o prežitie.

Všetko je naopak, je to v nás a o nás. Naše šťastie nie je nikde mimo nás, ale v nás. Je to náš prístup k životu, náš myšlienkový svet, ktorý si každý tvoríme sami. Sme však natoľko zmanipulovaní spoločnosťou, ktorá nám vnucuje určité modely správania, že nemáme ani poňatia, aká moc sa v nás ukrýva. Skutočne, nikto a nič z vonkajších okolností nám nedokáže zaručiť trvalý pocit spokojnosti. Popracujme na tom sami a máme niečo neoceniteľné, niečo čo nám nikto nikdy nemôže vziať. Je to práve to pochopenie života plného paradoxov, jeho rozmanitosti.

Na svet sme prišli, aby sme sa niečo naučili. A ľudia a situácie nám ponúkajú cenné skúšky. Nájdime v každom momente, každom okamihu to dobré pre nás, skroťme divoký rozum a vypusťme dušu na slobodu. Svet ocení jedinečnosť duše každého z nás. Odhoďme obavy, zábrany, stanovme si naše pravidlá, nebuďme otrokmi konvencií, zmanipulované stádo bezprávnych obetí. Nebojme sa ísť do neznáma, vychodené cesty nevedú k novým pastvinám. Ľúbme najprv seba, v celej svojej nedokonalosti, dovoľme si ten luxus – nebyť dokonalí, podeľme sa o svoju skúsenosť, verme si viac, buďme takí, akí by sme chceli, aby bolo aj okolie. Svet je naše zrkadlo a odráža náš vnútorný svet. Zamyslime sa nad tým, čo vidíme každý deň, v akých obrazoch sa nám svet javí, prehodnoťme svoj postoj k nemu a vedome zmeňme scenáre našich životov. Nie sme slabí a malí, sme časťou veľkého stvorenia, kúskom neho a sme šéfmi situácii. Skúsme viac cítiť a menej rozmýšľať, vnímajme naše reakcie na udalosti, stále viac a viac sa snažme chápať synchronicitu a rovnováhu bytia. Staňme sa sami sebou –  dajme do súladu našu dušu a myseľ a roztrhajme putá, ktoré sme na seba nevedome navliekli. Nechajme naše pravé podstaty prejaviť sa, zamávajme strachu z odmietnutia a nepochopenia okolia. Nechajme každého, nech je aký chce byť. Nesnažme sa nasilu prispôsobovať si okolie a vonkajší svet, aby nám vyhovel, vyhovejme v prvom rade najprv sami sebe.

To je pravá sloboda, to je život v šťastí, ktorý nám nikto nevezme. Ten je náš a skutočne to najcennejšie, čo tu máme, sme my sami. Tu sa všetko začína aj končí. Doprajte si uveriť tomu, že všetko na svete, po čom váš rozum v súlade s dušou túži, môžete získať. Všetko je to o vás a pre vás. Vstaňte a začnite žiť konečne ako cítite a nie ako by sa malo - kto to kedy určil? Šťastie – to je byť sám sebou, byť slobodný v duši aj mysli a dopriať to aj ostatným.

19. 11. 2013

OSHO o mužoch

Nového muža si predstavujem ako rebela, ktorý hľadá svoje pravé Ja, svoju pravú tvár. Muža, ktorý je pripravený odhodiť všetky masky, všetku okázalosť a pretvárku a ukázať svetu, kým skutočne je. Nezáleží na tom, či je milovaný alebo odmietaný, rešpektovaný, vážený alebo nerešpektovaný, oslavovaný alebo prenasledovaný, pretože byť sám sebou je najväčšie požehnanie v živote. Aj keď budete prenasledovaný, budete nesmierne spokojný. Budete mužom pravdy, úprimným mužom, ktorý pozná lásku, súcit a chápe, že ľudia sú ľahostajní, nevedomí a duchovne spiaci.

(z knihy: O mužoch od autora menom OSHO :) )

Práve ono je príčinou toho, že sa o mnohých z vás svet nedozvie, pretože si myslíte, že „nemáte na to“, nech už ide o čokoľvek.

Chcete niečo začať, skúsiť a idete sa pozerať na to, ako to robia druhí. V rámci motivácie a inšpirácie okej, avšak keď si myslíte, že niekto je lepší ako vy, sami seba ste odsúili. To nie je o tom, či je niekto lepší, horší – také neexistuje, každý je na niečo šikovný.

Práve „talent“ ľudí, ktorí podľa vás niečo v živote dosiahli a niekam smerujú spočíva v tom, že našli to svoje „pravé“ pre seba a robia to z duše. To je celé.

A hlavne, robia to „po svojom“.

Preto bádajte, skúšajte, ktorý smer je ten váš. Aby každý váš deň bol sviatočný a mali ste pocit naplnenia a radosti z toho, čo robíte. Ak taký pocit nemáte – to, čomu sa venujete nie je pre vás.

Na svete je dostatok pre každého, avšak rozum vás nepustí. Rozšírte preto svoje obzory a popracujte taktiež na svojom SebaVedomí.

A nezabudnite, na vašej ceste – prekážky sú súčasťou rastu – a vôbec niesú prekážkami, skôr vás naučia to najcennejšie čo na svojej ceste potrebujete. Preto si z každého problému urobte NEproblém, nájdite v ňom svetlý bod, ponaučenie pre osobný rast.

Namiesto toho, aby ste sa vzdali svojich ideálov. Spýtajte sa každého, kto to niekde v živote dotiahol, aká náročná a kľukatá bola jeho cesta za sebavyjadrením.

A vzdajte sa úplne toho vedieť, ako sa k danému cieľu dopracujete. Konajte postupne, nášľapné kamienky vám prídu do cesty. Práve oné rozumové konštrukcie, ktoré chcú dopredu zosnovať plán ako a čo bude – to je ten zádrheľ, prečo sa vám len tak málo vecí zdá možných a dosiahnuteľných. Ak máte zámer – a nepochybujete o jeho dosiahnutí, podarí sa vám to. Len nepremýšľajte, ako to celé urobíte. Sledujte a vnímajte svet okolo. Prídu vám do cesty ľudia, situácie, ktoré vás budú postupne smerovať.

Tvorte, hrajte sa, skúšajte a neberte život tak vážne, skôr roztopašne :)

A bacha na ten rozum, je to manipulatívna sviňa. Viac cíťte. Vnímajte pocity, čo máte, nech už robíte čokoľvek. A nežite v sebaklame :)

Čo je pre vás NAJdôležitejšie viete Len VY :)

 
 

Partneri

miaphotography

upbook

vip-fit

eugenika